close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

                

Deidara obrázky

15. května 2011 v 19:02 | CrazyKiwi |  Obrázky
Čím vás najnovšie budem otravovať? Tak som si zmyslela, že Deidarom. C. č.
 

"Moje mesto". Psychopatický ústav.

15. května 2011 v 15:08 | CrazyKiwi |  Blbosti
Moje mesto. Má zmysel písať o zapadákove ako je MOJE MESTO? Alebo skôr o svete zredukovanom na 10 metrov od domu, od nefunkčnej lampy po večne čimsi neidentifikovateľným opľuvanú lavičku. Najďalej som bola v meste na biologickej exkurzii do prírodovedného múzea. Zábava na úrovni -.-" . Ďalej totiž moja reťaz, ktorú matka má priviazanú o členok, nesiaha. Myslí si, že by som si vzala marišku od prvého dílera, ktorého stretnem? *ironický úsmev*.
Ak by ste hľadali v našom meste niečo zaujímavé, nenájdete tu nič. Nemyslím tí obchody ako U číňana, to tu samozrejme je. V každom prípade, jediný normálny ľudia čo tu boli, sa už dávno odsťahovali. Večer je to v tejto dokonalej štvrti naozaj zaujímavé. Ak sedíš večer na okne, prvé čo si všimneš je úchylný sused naproti s ďalekohľadom. Potom si môžeš vziať ďalekohľad a ak vám vypadne elektrina, môžeš telku pozerať cez okno niekoho iného. Zábava na úrovni -.-"
Rada by som vám predstavila psychopatickú bandu z psychopatického mesta. MOJU bandu. Čiže, to tu máme... autíčko, húsenicu v zaváracom skle a môjho kocúrika. Je skutočne veľmi rozvíjajúce tráviť s nimi čas. Môžeme spolu sedieť na koberci, pozorovať ďalekohľadom susedov alebo pozerať do steny. Aha, to je dobrý nápad. Budeme pozerať do steny.
Ak si pod pojmom akcia v meste predstavujete závody motokár, aquaparky alebo majstrovstvá sveta v hokeji, nič z toho u nás nehľadajte. Okrem majstrovstiev sveta v hokeji, ale to sa neráta, lebo moja reťaz nie je dostatočne dlhá. Akcia v meste je tu asi toto: suseda od vedľa v lete na balkóne v bikinách, ako cvičí jógu a myslí si, že tým zhodí všetko to sádlo. Ak chcete, môžete sledovať ako si k tomu ešte púšťa neuveriteľne otravnú ľudovú hudbu.

Trikrát sláva mestu. Ha-ha-ha... -.-" Vaša CrazyKiwi

Retazaq :)

15. května 2011 v 12:46 | CrazyKiwi |  Reťazáky
Co by si robila, keby ti Sasuke povedal, ze chce s tebov chodit a mozno v buducnosti zalozit new Uchiha klan? Co ty na to?
*nahrat si to na magneťák a machrovať po Konohe* :D
Kiba ti povie, ze uz je dlhsiu dobu na chalanov a ze sa mu paci Shino. Co mu na to povies?
Ja som tu nejaká gay poradňa či co..? PS: Já to vedela! :D
Naruto ti pvie, ze chce s tebov chodit, co mu povies?
Keby si mal ryšave vlasy a volal by si sa Gaara... začnem uvažovať :D
Shikamaru ta poziada o kontakt. Das mu ho?
Kontakt? ako facebook? Snaď nechce PSČ :D
Kiba zakopne o tvoju nohu. Pomozes mu?
Pomôžem mu....do hrobu :D
Sakura ti povie, ze ta nema rada pretoze sa chovas ako Ino. Co ty na to?
Vysoké čelo! Muhahaha!
Itachi ta chce zabit, co spravis?
Itachi... som ti povedala že ti capuccino neprospieva...
Naruto ta chce naucit sexy jutsu.Budes s tym suhlasit?
Ja to nepotrebujem, moy ;D šak aj Saskay so mnou chce chodiť! *pustit nahravku z magneťáku* :D

A pokracovat moze hocikto :D

 


Gaara

15. května 2011 v 12:36 | CrazyKiwi |  Obrázky
Tak som rozmýšľala koho tu dám a som sa rozhodla že Gaaru :) Prirodzene :) Klik na c.č..

Také blbosti :)

15. května 2011 v 12:22 | CrazyKiwi |  Stories
Nevšímať, na niečo to potrebujem :)
Teta Cassy mnohokrát Alys zakazovala zapaľovať v izbe zápalky.
Nemala oheň rada. "Oheň je zlý!" vravievala. Alys jej neverila, nikdy jej neverila, hoci sa ohňa bála ako máločoho, bála sa ho ako prízraku a pritom prahla po jeho teple a svetle. Z druhého konca izby sa ozvalo šušťanie paplóna, na čo sa strhla. Will sa nezobudil iba prevrátil na druhý bok. Odfúkla si a škrtla zápalkou o okraj krabičky. Malý plamienok ožiaril izbu a svetlo sa veselo rozkmitalo. Tancovalo na zápalke, tancovalo v Alysiných očiach, tancovalo v nej. Pretiahla plamienok okolo zápestia a dovolila mu aby jej oblizol ruku a pobozkal prsty. Rada sa hrala s ohňom. Zdvihla zápalku vysoko nad seba a kreslila do vzduchu ohnivé kruhy. Svetlo sa rozlievalo vo vzduchu ako láva, preťalo mĺkvu temnotu a tma pred ním pokľakla. Napokon Alys namočila konček zápalky do pohára vody vedľa postele a oheň so sikotom pohasol. Chvíľu skúmala svoje ruky. Tieto hry na nich nezanechali stopy. Strčila si do úst končeky prstov špinavé od sadzí a vrhla vystrašený pohľad na Willovu posteľ. Will sedel a ticho sa opieral o stenu. "Sestra?" Nazval ju tak niekedy? Áno, ale to bolo dávno, dávno... "Nepovedz to tete Cassy," žobronila. Mlčal. Strašne. "Prosím," dodala a prebodávaha ho pohľadom. Mlčal. Strašne. Kľučka na dverách sa pomkla a dnu vstúpila Cassy. "Počula som hlasy," vysvetlila a zrak jej padol na Alys. ´Och nie! Vie to?´ preľakla sa Alys. "Prečo ešte nespíte?!" "Ale teta," "Žadne ale, zalezte pod paplón, okamžite!" a zabuchla za sebou dvere. Ako jej odľahlo! Ale Will na ňu naďalej vrhal skúmavé pohľady. Nadýchol sa, ani čoby chcel spustiť prednášku a povedal hlasom zastretým od únavy: "Bolo to prekrásne. Prečo si mi nepovedala že toto vieš?" Do okna udrel konár starého stromu. Otec ho nechcel dať sťať, pretože tu stál už od jeho detstva. Cez čiernu priehľadnú záclonu vrhal dlhé tiene do izby a dážď klopkajúci po parapetách domu rozprával starodávne príbehy. Alys zažiarila. Nepovie to na ňu? Páčilo sa mu to? "Ale..." zbystrila pozornosť keď to vyslovil. "Ale, uvedomuješ si že je to zakázané." "Veľmi dobre, Will, veľmi dobre. Uvedomujem si aj že máš plné právo prezradiť ma." "Áno keby som bol ako Nick prezradil by som ťa. Ale ja ťa nemôžem prezradiť." "Prečo nie?" oči sa jej podozrievavo zablisli. "Lebo by si to už nemohla robiť a... je to krása. Ukážeš mi to ešte raz?" "Veľmi rada!" usmiala sa a vytiahla z krabičky ďalšiu zápalku. Nočné predstavenie číslo dva môže začať. Znova nechala oheň aby jej oblizoval ruky, aby tancoval pre ňu a tentoraz aj pre Willa no keď plamienok priblížila tvári zvýskla a hodila zápalku do pohára. "Čo sa stalo?" opýtal sa zmätene Will. "Neviem," priznala, a bola to pravda. V hĺbke duše oheň nenávidela. Oheň bol svetlo, ona nikdy nemala v obľube svetlo. Vždy to tak bolo hoci to poriadne nechápala. Siahla po zápalke a v prstoch rozmlieždila čierny konček. "Zapálim sviečku?" opýtal sa Will. "Nie, myslím že už pôjdem spať," odmietla a vzala do rúk knihu. "No to vidím," podotkol. "No tak budem ešte čítať! To posledné čo potrebujem je, aby ma teta Cassy prichytila s knihou v ruke takže žiadne sviečky, posvietim si sama. Mám baterku a niesom žiadne malé decko ktoré potrebuje pomoc! Mám trinásť!" rozhorčene rozhodila rukami až prevrátila pohár. Nenávistne po mokrom fľaku na koberci hodila osušku a pretiahla si perinu cez hlavu. Will mykol plecami. Keď sa po chodbe ozvali kroky, ľahol si do postele a prevrátil sa tvárou k stene. Cassy otvorila dvere na izbe a keď videla že deti sú v posteli, zavrela ich. Kdesi vonku zaštekal pes a mačky vyhrávali na streche koncert. Hoci bola Alys prikrytá, stále cítila tú zimu v sebe. Roztriasla sa na celom tele a vyskočila spod paplóna. Will už spal. Podišla k oknu. Naraz ho uvidela. Stál tam, neprítomne obrátený chrbtom, vietor mu dul do dlhého čierneho kabáta. Alys sa zazdalo, že sa mu pod kabátom mihol vlčí chvost. Ale tvár, ktorá sa k nej obrátila patrila človekovi. S tlmeným výkrikom odskočila od okna a nemo civela na záclonu, ktorá sa pomaly vlnila ako pri závane vetra. Vôbec by ju neprekvapilo keby sa tvár toho muža zjavila v okne ako v horore. "Alys?" z druhého konca izby sa ozval Willov rozospatý hlas. "Ja len nemôžem spať." "Prečo zízaš na to okno? Čo tam je?" "Nič, nič,"rýchlo zaklamala a prekrížila za chrbtom dva prsty. Nerada mu klamala. "Bez prekrížených prstov?" uškrnul sa. Alys spustila ruky po oboch bokoch a zasyčala: "Niekto tam je! Pred naším domom!" Nechala brata aby sa popri nej pretlačil k oknu a pozrel sa na tajomného muža. "Nič tam nieje. Čo si čítala pred spaním, akú sci-fi?" precedil cez zuby sklamane, čo ju nehorázne urazilo. "Zbláznil si sa?! Stojí tam! Uhni!" odstrčila ho nabok a pozrela von. Stál tam. Bol otočený k ich izbe a pohľadom visel na Alys. "Je tam!" "Nie je!" trval na svojom Will. Ich hádka privolala tetu Cassy. "Čo tu sú za hlasy? Prečo nie ste v posteli?" "Teta, pozri sa! Však tam stojí, má dlhý kabát!" Cassy sa zatvárila počudovane a odhrnula záclony. "Preboha dieťa moje, nikto tam nieje!" pokrútila hlavou. "Ja ho vidím!" pípla Alys úplne zmetene a posadila sa na posteľ. "Prečo ho nevidíte? Prečo ho ja vidím, a vy nie?" "Iba sa ti niečo zdá, zlatko, pred domom nikto nestojí." "Teta má pravdu, sestra, to budú iste nejaké halucinácie." "Halucinácie?!" zvolala podráždene a vybehla z izby. Bežala dlhou chodbou lemovanou obrazmi lesov a hôr, ktoré sa jej vždy prenáramne páčili. Chodbu osvetľovalo len pár lámp postavených na výklenkoch stien. Potkla sa o lem nočnej košele a spadla, znova sa pozviechala a pokračovala v behu. Za ňou sa ozývali nervózne hlasy tety Cassy a Willa. ´Ja im ukážem halucinácie!´zastrájala sa. ´Keď toho podivína dovediem dnu prestanú si zo mňa robiť bláznov!´ Zastala pred vchodovými dverami. Chvíľu na nich nechápavo civela, akoby sa za nimi ukrývalo niečo, čo po nej skočí a zožerie ju. ´Kto vie!´pousmiala sa. Zaťala sa a siahla po kľučke. "Alys? Alys!" Teta Cassy. Hľadá ju. ´Nech! Pred chvíľou mi neverila! Ale ja im ukážem, ja im ukážem!´ znova sa načiahla po kľučke ale než ju stihla chytiť, sama sa pohla. S výkrikom zdesenia odskočila od dverí a jačiac sa rozbehla preč. Potkla sa a spadla. Než sa pozviechala počula kroky v daždi. Chcela skríknuť ale v hrdle jej navrela pomyselná hrča takže nemohla vyriecť ani pol slova. Sťažka prehltla a pokúsila sa vstať, no nohy ju zradili. Po schodoch bežal niekto dole. Teta? Nie, na ňu to boli príliš ľahké kroky. Will! ´Will, choď preč choď lebo ťa dostane!´zaprosila v duchu, práve keď ju nejaká ruka chytila za zápästie aby neušla. "Preboha, William, čo sa to tam deje?!" ´Och nie, teta nie!´ "Neboj sa..." ozvalo sa zozadu. Voľky, nevoľky sa otočila, aby sa jej pohľad stretol s "niekým". Oči, ktoré sa na ňu skúmavo pozerali boli viac udivené než nenávistné. "Neboj sa?!" zavrčala. ´Ako sa môžem nebáť?´ "Neboj sa ma, neprišiel som ti ublížiť. Ja... mám strach." odmlčal sa a jej oči stratili podozrievavý nádych. Ako zúfalo na ňu pozeral! Proste ho musela ľutovať... Sklonil hlavu s úchvatnými čiernymi vlasmi, ktoré mu siahli temer po lopatky. Vlastne by sa mala pýtať ´Kto si?´ Ale keď on pozerá tak zúfalo... že zo seba dostala iba: "A z čoho?" "To je na dlhšie, ešte raz, neprišiel som aby som ti ublížil, prišiel som práve kvôli tomu že mám strach, ale to by bola dlhá rozprávka, veľmi dlhá," zašepkal. "Ja mám času dosť. Povedz mi pravdu!" dožadovala sa a on sa usmial. "Času dosť? Ty možno, ale ja nie. Sledujú ma, vieš? Aj teraz, práve teraz ma sledujú. Neviem odkiaľ, neviem kto, ale je to tak." Alys síce zmeravela no neprestala byť odmeraná. "Neodpovedal si. Povedz mi pravdu!" "Pravdu by si mi neuverila ani ty, milá Alys, aj keď príbehy máš rada, je tak?" "Odkiaľ to všetko o mne viete?" zmätene si vytrhla zápästie z jeho zovretia a sledovala Willa ako sa poopiera o stenu. "Sestra?" zamumlal. "Ty ho poznáš?" Odignorovala jeho otázku a znova sa zahľadela na neznámeho. "Viem o tebe toho veľa. Viem o tebe viac, než ty sama," po jeho slovách sa neprítomne striasla. "Ty," ukazovák sa jej chvel no ona na sebe nechcela dať nič znať. "Ako sa voláš?" "Neviem." "Ty. Ty nevieš?!" "Vravím, že neviem." "Odkiaľ teda si?" "Neviem." "Ako to že nevieš?!" "Hlúpi smrtelníci, veľmi hlúpi.

Pokus o poéziu :)

15. května 2011 v 12:02 | CrazyKiwi |  Moja tvorba
Tak niečo z mojich melancholickch dní :)
Hľadím von z okna...
Hľadím von z okna na svet v ktorom nedokážem ďalej žiť.
Prečiarknutý riadok básne ktorý viac neviem napraviť.
Pokrčený starý papier kedysi braný ako dôkaz lásky...
Diera v srdci nezašitá, prelepená kúskom pásky...
Skaza, vojny, samá bolesť, vypichnite mi niekto oči.
Nedokážem ďalej hľadieť na to a čakať kedy sa to skončí.
Život je na hranie nemožný ako rozladená gitara.
Kto ladil ju, aj ten skončil, aj v ňom som sa sklamala.
Hľadím von z okna na svet, na ktorom sa diabol vybúril.
Dráždime nevinné mača krásne, kým nevytiahne pazúry...
Neprestanú ničiť svet, kým všetko nepomrie, kým všetko zhorí,
Vraj dožičiť svetu večný mier, poznáme my tieto story.
Ak máš rozladenú jednu strunu, znie hrozne celá gitara.
A to je presne základ básne, ktorú som nedopísala.
Ako Boh žičil ľuďom, kým boli dobrý, ba i zlý,
Vážia si viac dielo satana, počerneli na mysli.
Hľadím von z okna na svet, ktorý nedokážem milovať.
Tieto riadky sú môj závet, neskúšajte mi oponovať.
Som bábika s ktorou sa priveľa detí kedysi hrávalo.
Rozbili bábiku a to je pre nich ešte stále málo.
Ak nezahráš dobre jeden akord, je zlá celá pesnička.
Toto pravidlo učila som sa od dávna, už od malička.
V kúte stojí veľmi dlho, už tak zaprášená gitara.
Preč sú časy, šťastné časy, keď som dobre na nej hrávala.
Hľadím von z okna na svet, ktorý zradil ma nespočetne ráz.
Kde sú jeho mnohé krásy, či aspoň... jedna z jeho krás?
Žiť len pre tých čo milujeme, čo dokážeme milovať.
Je to krásne, no banálne, to v tomto svete povedať.
Prečo je tak rozladená, moja stará gitara?
Nehrala som na nej dávno, veľmi dávno, už od mala.
Cez oblaky mesačný svit prediera sa do sveta.
Prináša temnotu, bolesť a zlo, strach im cestu zametá.
Hľadím von z okna na svet, vidím ho už posledný krát.
Je to krásne, no banálne, vedieť v tomto svete milovať.
Povedz mi jeden dôvod, prečo má v tomto svete ďalej žiť.
Prečo nedopísať riadok básne, prečo nechcieť sa nebu priblížiť.
Vezmem rozladenú gitaru a hodím ju celou silou do ohňa.
Dívam sa ako drevo, struny, sa jasom ohňa rozohnia.
Vkradla si sa mi do života ticho, nepýtala si si povolenie.
Na sebe mala si čierne rúcho ktoré navždy zatvorilo dvere.
Vezmi ma tam, kam chodíš spávať, kde každý chvíľu pobudne.
Zotri moje meno zo stránok tohto sveta, aj tak každý na mňa zabudne.
PS: Naozaj to bol len POKUS som si vedomá toho že je to otrasné :)

Ty v Narutovi

15. května 2011 v 11:30 | CrazyKiwi |  Ty v Narutovi
Chceš vedieť kto by si bol v Narutovi? My ti to povieme :) Stačí napísať
Meno (alebo blog):
Obľúbenú farbu:
Niečo o tebe:

Kam dál